kázání - 15.12.2013 - Mariana Sláviková

Zavreté dvere

Lekcia: Lk 13,22-30

Kázeň: Lk 13,23-24

Je čas adventu. Čas, keď sa môžeme viac starať o naše duše, aby sa mali dobre, aby sa upokojili. Je čas, keď môže znieť mnoho našich otázok voči Pánu Bohu. Keby ste mali dnes možnosť sa Ježiša čokoľvek opýtať, čo by ste sa Ho opýtali? Čo vám nedá spávať? Nemáme túto možnosť, ale Jeho súčasníci sa pýtali mnohé, čo zaujíma aj nás.

Kontext - verejné pôsobenie Pána Ježiša - učil a bol na ceste do Jeruzalema. Tak je zhrnutý život Pána Ježiša. Jeho program - učiť - uvádzať ľudí do pravdy slova - čo robiť a ako žiť. Ježiš sa neodvolával na vyššiu autoritu Hovoril o sebe, ako taký, ktorý má autoritu, je pôvodcom, zákonodarcom, vykladačom. Má právo vyložiť zákon.

Jeho cieľ a učenie spolu súvisia. Ježiš nás učí nielen ako žiť, ale dáva silu, ktorá je potrebná, ako to máme robiť. V Ježišovi prišiel aj učiteľ, aj Spasiteľ. Je to Ten, ktorý nám udieľa svoju moc. Je nám na pomoc.

Priťahuje celé zástupy, no mnohí od Neho aj odišli. "Je málo tých, ktorí budú spasení?" Mnohí prichádzajú, podľa mena kresťania, ale ako žijeme. Ako to bude so spasením ľudí? Ježiš nechá túto otázku bez odpovede. Musíme sa učiť žiť s nezodpovedanými otázkami. Nevieme prečo, ale poznáme Toho, kto má odpovede. Povie nám len to, čo potrebujeme vedieť.

Usilujte sa vojsť tesnou bránou - toto povie Ježiš. To znamená: otázka je, či ty budeš medzi nimi. Vy sa snažte, aby ste išli tou tesnou bránou. Keď sa pýtame na druhých, na to nám Pán Ježiš neodpovedá. Aj Petrovi povedal: Čo ťa do toho? Nepovie mu, čo bude s učeníkom Jánom, o ktorého budúcnosti by Peter rád vedel. Čo tvoja spása? To je odpoveď Pána Ježiša každému, kto sa stará o to, čo nemá.

Máme sa zaujímať o druhých, o ich záchranu. Ale keď zabudneme, čo bude s nami, s našou spásou, je to únik pred zodpovednosťou. Nie je našou starosťou... Snažte sa vojsť, lebo existuje niečo také ako zostať vonku, prísť neskoro.Slová o vyhodení, sú pravdou. Pán Ježiš povie, aby sme sa nesnažili zisťovať to, čo nepotrebujeme. Svoju silu, energiu máme použiť na niečo iné. Aby sme vošli, aby sme nezostali stáť na mieste s otázkami, ktoré nám nepomôžu. Vykročiť - to je viera. Kráčať a snažiť sa vstúpiť.

Pán Ježiš tiež povie o mnohých, ale niečo iné, než sa človek pýta. Mnohým sa to nepodarí, ale vy sa snažte. Sme vyzývaní, aby sme sa nesnažili hľadať priestranné cesty, široké možnosti, ale práve vchádzať úzkymi bránami. Keď to urobíme, začne niečo nové. Nový život vzniká práve cez úzkosť smrti. Keď sa rodí niečo nové, nejde to bez úzkej brány. Predierať sa ňou pôsobí bolesť. Niekedy aj sami hovoríme o úzkostiach, keď prežívame dni, v ktorých nachádzame len málo priestoru na život. Cítime sa ubití, keď nemáme priestor aj v čase a možnostiach voľby. Keď sú naše možnosti výberu obmädzené, spôsobuje nám to úzkosť na úzkej ceste. Je prirodzené sa takej bráne vyhnúť a hľadať onú priestrannú, no Pán Ježiš naopak povie, aby sme sa snažili o tú, ktorá nie je na prvý pohľad lákavá. Lebo iba tá vedie do života. Bez bolesti a strádania niet plného života.

Ježiš, ako domáci Pán, otvoril dvere dokorán, sám je tými dverami a zrazu túto možnosť berie?! Neoblomný Pán neotvorí. Sľubuje, že otvorí a teraz nie. Je neoblomný. Božia milosť nie je samozrejmá. My si na Neho robíme nárok, právo. Božia láska je div, zázrak - keď uvidíme, akí sme, vtedy sa Jeho láske budeme diviť.

Otvorené dvere sú zázrak. Samozrejmosťou sú zatvorené dvere, to si zaslúžime. To, že nás pozval je div. Keď nám hovorí o zavretých dverách, to len preto, že nás miluje. Je to evanjelium - zvesť, ktorá hovorí, je najvyšší čas. Raz môže byť pre teba neskoro.

Sme varovaní - v.30. Tí prví - na našich uliciach si učil...tí, ktorí mali výsadu počuť. Vtedy, keď mohli vstúpiť dnu, nechceli. Keď chceli, už sa nedalo. Mohol si, ale si nechcel.

Tí poslední, to sú pohania. Tí počujú a vchádzajú.

Tí prví sme aj my, cirkev dnešnej doby. Dnes sme pozvaní, dnes nám Pán hovorí, aby sme vstúpili. Chce s nami stolovať. Zázrak Božej lásky. I pre mňa je miesto pri Božom stole. S Ježišom za jedným stolom je dar. Ale je to možné iba keď On klope a hriešnik na druhej strane počuje a odpovie. Pán Ježiš klope na srdce, na náš život. Môžeme sa nechať zamestnávať mnohými vecami, ľuďmi, záujmami. Kto Ježišovi neotvorí, ten zažije, že príde smrť, ktorá si sama otvorí, má miesto tam, kde Kristus zostal vonku stáť. Prečo neodpovedáš, keď Kristus klope na tvoje dvere. Teraz je advent, On chce vstúpiť. Čo chceme my? Nie až na Vianoce, ale Dnes je deň spasenia.

Amen